Prečo sa lopatky veterných elektrární tak ťažko recyklujú

Veterné elektrárne sa stali symbolom zelenej energie. Veď čo je prirodzenejšie pre našu planétu, ako vytvárať si energiu z vetra. Nevznikajú pri tom žiadne neželané uhlíkové stopy, ani neželané dopady na životné prostredie. Mohli by sme ich považovať za win-win riešenie. Avšak pohľad na túto problematiku nemusí byť až taká jednoznačná.

 

Problémové lopatky

Životnosť veterných elektrární nie je nekonečná. Podliehajú času, prírodným podmienkam a opotrebeniu. Keďže ide o konštrukciu s pohyblivými časťami, musí sa neustále kontrolovať jej technický stav a niektoré časti pravidelne obmieňať. Platí to aj pre lopatky, ktoré sa otáčajú a vykonávajú mechanickú prácu. Je potrebné vymieňať ich každých dvadsať rokov, a tu vzniká problém.

Skladisko použitých lopatiek veterných elektrární

Najprv spracovať lopatky

V súčasnosti je niekoľko desiatok tisíc odpadových lopatiek veterných elektrární, ktoré predstavujú problém. Sú z odolného materiálu, ktorý sa nerozloží a predstavuje nesmiernu záťaž pre životné prostredie. Majú predsa odolávať všetkým predstaviteľným nástrahám počasia. Lopatky veterných elektrární sú naozaj veľké a dosahujú rozmery krídla boeningu 747. Zložené sú prevažne z odolného sklolaminátu, ktorý je potrebné rozrezať na tri časti pomocou priemyselnej píly pokrytej diamantmi, aby sa vošli do veľkej drtičky. V následnom kroku sú podrvené na menšie časti.

Konečné štádium

Dostali sme sa do bodu, kedy lopatky prejdú sériou skartovacích strojov, až je výsledným produktom pomerne jemný práškový materiál. Ten sa naloží a prevezie do cementárni, kde končí ako palivo pri výrobe cementu. V konečnom dôsledku sa spáli a ako splodiny sa dostanú do ovzdušia. Elektrárne tvrdia, že je to ekologickejšia alternatíva ako použitie uhlia pri spaľovaní. Je to však iba čiastočne pravda. Negatívny efekt to má, keďže cementárne sa podieľajú až 8% na skleníkových plynoch. Aby sme však neodsudzovali veterné elektrárne ako také, treba podotknúť, že 85% materiálov, z ktorých pozostávajú, ako je kovový plášť či medené káble, sa dajú recyklovať.

Ďalšie alternatívy? Upcycling…

Namiesto toho, aby sme lopatky spálili v cementární, môžeme hľadať aj alternatívne cesty ich využitia a dať im druhý život v sekundárnych oblastiach. Spoločnosť Re-Wind hľadá možnosti, ako spracovať tento odpad. Navrhli lávku pre peších v Írsku, veže pre mobilných operátoroch či obrovské oplotenie. V Holandsku z nich vytvorili ihrisko, v Dánsku prístrešky pre bicykle.

Prečo sa nechľadajú skutočné alternatívy, ale lopatky končia ako odpad na skládkach? Odpoveď je jednoduchá – je to neuveriteľne lacné a neexistuje legislatíva, ktorá by elektrárne nútia hľadať alternatívne riešenia.

Lávka pre peších  z veternej elektrárne v Írsku
Zastavka pre bicykle z veternej elektrárne