Home/Pribehy lesov

8 najväčších znečisťovateľov prírody na Slovensku

V poslednom čase sa na Slovensku čoraz viac začína hovoriť o problémoch znečistenia našej prírody. Prišlo niekoľko iniciatív na zber odpadu a odvtedy sa ho vyzbieralo už niekoľko ton. V projekte Ekoista.sk sa taktiež venujeme čisteniu slovenskej prírody. Všimli sme si, že odpadky do lesov prinášajú najmä tieto skupiny znečisťovateľov.

Firmy

Pre nikoho nie je prekvapením, že obchodné spoločnosti vytvárajú obrovské množstvo priemyselného či chemického odpadu. V prípade, ak ich štát dostatočne nekontroluje, zanechávajú za sebou seriózne enviromentálne hrozby, ktoré nie je možné jednoducho odstrániť. Tieto hrozby môžu mať podobu vypúšťania chemického odpadu do vodných tokov, ovzdušia alebo zanechávajú obrovské kopy stavebného odpadu.

Lesní pracovníci

Táto skupina znečisťovateľov zanecháva zvyšky strojových mechanizmov – obrovské pneumatiky, izolácie, prázdne olejové nádoby. Taktiež ide o zvyšky niečoho, čo bolo kedysi ich obedom – teda fólie, obaly od jedla, prípadne plechoviek s nápojmi. Stáva sa, že im vytečie olej alebo sa vyleje nafta. Často je problém, že títo lesní pracovníci zanechávajú odpad hlboko v lesoch. Čo je najhoršie zo všetkého, že navyše nechávajú doslova spúšť v prírode. Nie je smutnejší pohľad, keď sa hustý les zmení na rúbanisko či doslova na holú zem.
lesny odpad - pneumatika

Divokí upratovači

Títo ľudia ešte nevedia, že existujú odpadkové koše alebo zberné dvory a v prípade, že majú väčšie množstvo odpadu, veselo ho vyvezú do lesa. Veď sa tam rozloží, nie? A takto vznikajú divoké skládky, ktoré predstavujú veľkú enviromentálnu záťaž.

Pocestní

Všetci poznáte parkoviská pri lesoch, ktoré poskytujú úľavu po dlhých cestách. Čo je fajn, lebo oddýchnuť si je potrebné. Avšak toto oddychovanie má nepríjemný následok v podobe fakt, skutočne, hrozne znečistených plôch okolo. Všimli si títo ľudia, že na parkoviskách sú aj odpadkové koše?

lesny odpad mcdonalds

Bezdomovci

Týka sa to najmä lesov v blízkosti miest, kde sa bezdomovci často utiekajú. Bývajú v stanoch alebo chatrčiach. Mnohí z týchto ľudí stratili aj základné návyky a nielen, že sa nestarajú o seba, ale rovnako sa správajú aj k prírode. Je až neuveriteľné, ako dokážu zamoriť les vo svojom okolí. Práve napríklad bezdomovci sú hlavnou príčinou znečistenia Pečnianskeho lesa pri Bratislave.

bezdomovci a odpad v lese

Turisti

Táto skupina by sa dala rozdeliť na dve kategórie: entuziasti prírody a občasní turisti. Prvá skupina považuje za nemysliteľné, aby po sebe zanechala odpad, druhá považuje prírodu za jedno veľké slobodné miesto, kde možno zanechať s čistým svedomím obal z čokolády alebo z cukríka.

Športovci

Je skvelé venovať sa športu, najmä v prírode. Ale je potrebné športovať zodpovedne. V lesoch nachádzame nesmierne množstvo plechoviek RedBullov, a to nie je dobré.

lesný odpad plechovky red bull

Prírodné živly

Mohla by byť príroda znečisťovateľom prírody? Ona samotná nie. Je iba nositeľom dôsledkov našich odpadov. Je dokázané, že dažde dokážu zaniesť plastové mikročastice aj stovky kilometrov ďaleko. Plast sa tak dostáva aj na miesta, o ktorých si myslíme, že sú nedotknuté ľuďmi. Taktiež rieky, či vietor dokážu unášať odpad aj stovky kilometrov ďaleko.

Ak sa štát alebo aj my, bežní ľudia zameriame na odstránení príčin znečistenia, je šanca na zmenu. Odpad by v prírode nemusel byť vôbec. Stačilo by málo – aby ľudia neboli ľahostajní voči prírode a planéte. Alebo žiadame tak veľa?

8 najväčších znečisťovateľov prírody na Slovensku

Životné prostredie o milióny rokov

Niekedy je fantastické pozrieť sa na svet spred niekoľkých miliónov rokov. Myslíte, že je nemožné vidieť tak ďaleko do minulosti? Omyl je pravdou.

Geológia krajiny nám hovorí skutočný príbeh pohybu zeme, vznikanie pohorí, zbytky pradávneho lesa, čí kúsok dna mora. Celý príbeh sa odohráva v skamenenej podobe, lebo iba kamene a minerály odolajú času. Často krát sú to fascinujúce a nepredstaviteľné príbehy – zrýchlený sled miliónov rokov prehrávaných ako film.

Možno sa to zdá niekomu uletené, ale so životom a realitou, ktorá tu existovala pred miliónmi rokov sa stretávame dennodenne, v podstate vždy. Ropa, uhlie či zemný plyn, je svet spred miliónov rokov uväznený v tektonických doskách hlboko pod povrchom zeme či mora. Používame ho paradoxne ako palivo. Taktiež horniny ako vápenec, pieskovec či mramor, to všetko sú pozostatky pradávneho života a my ho môžeme vidieť na fasádach budov, na chodníkoch či premenené na úchvatné sochy.

Ako vyzeralo Slovensko pred miliónmi rokov?

Začneme územím, kde sa nachádzajú Vysoké Tatry. Konkrétne v ich západnej časti sa našlo desať stôp dinosaurov. Navyše sa vtedy oblasť nachádzala v prímorskej oblasti, čo nám len dokazuje, ako sa geologický obraz dokáže veľmi meniť v priebehu miliónov rokov. Toto územie bolo v inú geologickú epochu zasa štyri kilometre pod morskou hladinou.

Zaujímavé geologické stopy dávneho života nachádzame aj na juhu stredného Slovenska pri obci Príbelce v okrese Veľký Krtíš.  Je tu zachovaný prierez morského dna spred 16 miliónov rokov (ktorý vyzerá ako piesková kopa). Môžete si tu pokojne nazbierať žraločie zuby. Je to opäť dôkazom toho, že tu bolo morské dno, ktoré bolo domovom pána oceánov. Možno tu bola hojnosť rýb, čo ho sem prilákalo.

Podobných lokalík o dôkaze života spred miliónov rokov by sme na území Slovenska našli neúrekom.

Ekologická stopa človeka o milióny rokov

Často sa pýtam, ako bude vyzerať geologická epocha, v ktorej žilo ľudstvo. Bude to čas o 20 alebo 50 miliónov rokov. To, čo je teraz našou realitou sa opäť ocitne ukryté v geologických vrstvách Zeme, kde bude rozprávať náš príbeh. My tu už s najväčšou pravdepodobnosťou nebudeme, ale Zem tu bude stále. Možno tu bude niekto iný namiesto nás a natrafí na tenkú zvláštnu geologickú vrstvu. A bude ju nachádzať všade, po celej zemi. Odtlačky nášho sveta pretrvajú.

Proces sa bude opakovať. Čo bolo morským dnom, môže tvoriť vrchol 10 tisíc metrov vysokej hory a súčasné veľkomesto sa môže scvrknúť na niekoľko centimetrov hrubú vrstvu uväznenú v skale. Čo ostane? Možno nejaké kovové žily prepletené betónom, ktorý bude premenený na nový zvláštny druh minerálu, občasný odtlačok nejakej veci – vidličky či mince teraz už pevne odliate v kameni. Plasty v mori sa budú prelínať s pozostatkami morských živočíchov a budú tvoriť nový obraz morského dna. Otázka je, ako bude vyzerať napríklad elektroodpad či ako sa premení divoká skládka v lese, kde sa premieša s organickým materiálom. Aj tu v projekte Ekoista vidíme dôležité miesto ako sa starať o prírodu a kladieme dôraz na recykláciu odpadu, podporujeme eko výroby či bioplasty.

Sledujte projekt Ekoista na Facebooku, či Instagrame. Podporte nás tým, že nakúpite v e-shope Ekoista.sk a spolu budeme tvoriť lepšiu a krajšiu budúcnosť slovenskej prírody. Ak máte záujem o eko produkty, môžete navštíviť taktiež Festival udržateľnostiPomalo alebo pozrieť dokumenty na festivale Ekotopfilm. Stará tržnica v Bratislave často víta podobné aktivity a určite sa oplatí navštíviť ju.

 

Životné prostredie o milióny rokov

Pečniansky les – jeho lesk a bieda

Pečniansky les na okraji Bratislavy v blízkosti Dunaja je tak trochu unikát. Miestami hlboký lužný les a zároveň chránený prírodný areál, je čo by kameňom dohodil od centra mesta. Napriek tomu je pre mnohých tajomný a nepoznaný.

Rieka Dunaj rozdeľuje zvyšky starých lužných lesov v tejto oblasti na dve časti. Jedna leží v katastri Karlová Ves, druhá na území Petržalky. My sa budeme venovať tej druhej nazývanej aj Pečňa, či Pečniansky les. Na petržalskej strane ho na dve časti prerezáva diaľničný úsek napájajúci sa na most Lafranconi. Vznikli tak dve odlišné územia. K jednému sa dostanete z cesty smerom na hraničný priechod Berg. Druhé sa skrýva v mieste, kde sa končí areál Incheby a Nového mosta.

Les aj územie dostali svoje pomenovanie podľa kmeňa Pečenehov, ktorí tu pobývali okolo 12 storočia. Zaujímavosťou je, že šlo o kmene vo vojenskej službe Uhorska, ktoré slobodne vyznávali Islam. Kto by povedal, že v tom čase miesto dnešnej Petržalky obývali moslimovia! Územie zažilo aj boje počas napoleonských vojen v roku 1809 a v dvadsiatom storočí tu stála línia vojenských bunkrov.

Odpadkové tajomstvo

Pečniansky les patrí k mojím miestam v Bratislave. Vždy, keď som doň vstúpil, mal som pocit, že som sa ocitol na inom mieste, kdesi v prírode. Dôvod, prečo som sem chodil bol prostý – milujem beh v prírode a toto je najbližšie z môjho bytu v Petržalke.

Vždy ma tam vítal monitor z počítača, ktorý ležal pri ceste. Tisíce ľudí okolo neho prešlo a nikomu – ani jednému nenapadlo odpratať ho preč! Ba práve naopak, ešte sa to zhoršovalo. Po čase som videl, že ho niekto ešte viac rozbil a kúsky skla a elektronických súčiastok sa zarezali do mäkkej lesnej pôdy.  Tu vznikla myšlienky urobiť niečo pre toto územie, vrátiť mu to, čo mi dávalo. Aj takto by som opísal počiatky projektu Ekoista, ktorý má za cieľ čistiť slovenské lesy od odpadu.

Spočiatku bol predpoklad, že les vyčistíme pomerne jednoducho, veď stačí zobrať zopár vriec a odpad vynesieme. Avšak keď sme sa na to „pozreli zblízka“, ukázalo sa, že odpad, ktorý vidíme počas prechádzky lesom, je len špička ľadovca. Stačí, keď zídete od cesty a vidíte skoro na každom mieste niečo – kúsok postupne rozpadajúceho sa plastu, čo preniká čoraz hlbšie do lesnej pôdy, kovovú nádobu, čo sa zarezáva do zeme a postupne sa v nej drolí, či dokonca starú rýchlovarnú kanvicu, ktorá z nejakého podivného dôvodu skončila svoju púť hlboko v lese a bez nášho zásahu by tam ostala najbližšie storočia.

Spektrum odpadu sa ukázalo ako neuveriteľne pestré, povedal by som, že každé desaťročie tu zanechalo svoju nezmazateľnú stopu. Uvedomili sme si, že rozsah kontaminácie človekom je skoro nepredstaviteľný. Miestami sa mi zdalo, že nie sme v lese, ale na jednej veľkej divokej skládke.

Zloženie odpadu nemožno vystihnúť úplne, ale iba ukážkovo: zväčša plastové fľaše. Asi preto, lebo sem ľudia chodili na prechádzky alebo “do prírody” a niečo po sebe zanechali (aj vy cítite ten rozpor?) Našlo sa veľa plechoviek, často od piva alebo energetických nápojov, PET fľaše, rozpadajúci sa polystyrén, plastové obaly či cukríkov, sklenené fľaše, igelitové fľašky a vrecia, nosené oblečenie, vrcholom bolo nájdenie veľkej pneumatiky z nákladného auta či masívna plastová izolácia kábla. Taktiež na jednom odľahlom mieste sme našli kopu odpadu – divokú skládku.

Vecí bolo nakoniec veľa, že sme sa neuniesli. Čaká na preto veľa eko výletov, kým ako tak bude vidieť, že sa niečo zmenilo.

Ako môžete aj vy pomôcť našim lesom?

Ak sa vám páčia takéto aktivity, kúpte si výrobok v našom e-shope ekoista.sk a my budeme môcť vyčistiť ďalšie lesy, lúky či rieky na Slovensku.

 

Budúcnosť Pečnianskeho lesa

Popri kontaminácii odpadom hrozí chránenému areálu neďaleko Bratislavy veľa ďalších nebezpečenstiev. Mnohým developérom nedáva spávať. Chceli by premeniť tento lužný les na developerský projekt. Obávam sa, že je iba otázkou času, kedy toto výnimočné územie postihnú ďalšie tragédie. Rok 2015 ukázal, aké sú zámery s týmto územím. Neznáme občianske združenie Človek a strom sa pokúsilo zameniť 24 hektárov tohto územia za pozemky v Šiatorskej Bukovinke v okrese Lučenec. Hoci toto narazilo na odpor verejnosti a nie je isté, ako to celé dopadne. Jasná je iba jedna vec – územie Pečnianskeho lesa je pre mnohých veľmi lákavé sústo, o ktoré budú bojovať, kým sa na ňom poriadne nenabalia.

V novembri 2018 sme mali možnosť vidieť, ako jednoducho a bez mihnutia oka do tohto územia zasiahli Lesy Slovenskej republiky. Urobili tu rozsiahly výrub. Z niektorých husto zalesnených častí ostala iba holá pláň.

Je iba na nás, na ľuďoch, čo zanecháme z našej prírody pre budúcnosť. Momentálne to nevyzerá ružovo, ale kto vie, možno v nás zvíťazí láska k prírode namiesto lásky k vlastnému egu.

Ako zlepšiť životné prostredie?

Recyklácia plastov a odpadu všeobecne je veľmi dôležitá. Ideálne je žiť bez odpadu. Ale nerobme si ilúzie. Nie je to jednoduché, ale stačia aspoň malé veci. Existujú alternatívy – recyklácia, separácia či využiť zero waste obchody a mať rešpekt k životnému prostrediu.

Pečniansky les – jeho lesk a bieda