Home/Nezaradené

8 najväčších znečisťovateľov prírody na Slovensku

V poslednom čase sa na Slovensku čoraz viac začína hovoriť o problémoch znečistenia našej prírody. Prišlo niekoľko iniciatív na zber odpadu a odvtedy sa ho vyzbieralo už niekoľko ton. V projekte Ekoista.sk sa taktiež venujeme čisteniu slovenskej prírody. Všimli sme si, že odpadky do lesov prinášajú najmä tieto skupiny znečisťovateľov.

Firmy

Pre nikoho nie je prekvapením, že obchodné spoločnosti vytvárajú obrovské množstvo priemyselného či chemického odpadu. V prípade, ak ich štát dostatočne nekontroluje, zanechávajú za sebou seriózne enviromentálne hrozby, ktoré nie je možné jednoducho odstrániť. Tieto hrozby môžu mať podobu vypúšťania chemického odpadu do vodných tokov, ovzdušia alebo zanechávajú obrovské kopy stavebného odpadu.

Lesní pracovníci

Táto skupina znečisťovateľov zanecháva zvyšky strojových mechanizmov – obrovské pneumatiky, izolácie, prázdne olejové nádoby. Taktiež ide o zvyšky niečoho, čo bolo kedysi ich obedom – teda fólie, obaly od jedla, prípadne plechoviek s nápojmi. Stáva sa, že im vytečie olej alebo sa vyleje nafta. Často je problém, že títo lesní pracovníci zanechávajú odpad hlboko v lesoch. Čo je najhoršie zo všetkého, že navyše nechávajú doslova spúšť v prírode. Nie je smutnejší pohľad, keď sa hustý les zmení na rúbanisko či doslova na holú zem.
lesny odpad - pneumatika

Divokí upratovači

Títo ľudia ešte nevedia, že existujú odpadkové koše alebo zberné dvory a v prípade, že majú väčšie množstvo odpadu, veselo ho vyvezú do lesa. Veď sa tam rozloží, nie? A takto vznikajú divoké skládky, ktoré predstavujú veľkú enviromentálnu záťaž.

Pocestní

Všetci poznáte parkoviská pri lesoch, ktoré poskytujú úľavu po dlhých cestách. Čo je fajn, lebo oddýchnuť si je potrebné. Avšak toto oddychovanie má nepríjemný následok v podobe fakt, skutočne, hrozne znečistených plôch okolo. Všimli si títo ľudia, že na parkoviskách sú aj odpadkové koše?

lesny odpad mcdonalds

Bezdomovci

Týka sa to najmä lesov v blízkosti miest, kde sa bezdomovci často utiekajú. Bývajú v stanoch alebo chatrčiach. Mnohí z týchto ľudí stratili aj základné návyky a nielen, že sa nestarajú o seba, ale rovnako sa správajú aj k prírode. Je až neuveriteľné, ako dokážu zamoriť les vo svojom okolí. Práve napríklad bezdomovci sú hlavnou príčinou znečistenia Pečnianskeho lesa pri Bratislave.

bezdomovci a odpad v lese

Turisti

Táto skupina by sa dala rozdeliť na dve kategórie: entuziasti prírody a občasní turisti. Prvá skupina považuje za nemysliteľné, aby po sebe zanechala odpad, druhá považuje prírodu za jedno veľké slobodné miesto, kde možno zanechať s čistým svedomím obal z čokolády alebo z cukríka.

Športovci

Je skvelé venovať sa športu, najmä v prírode. Ale je potrebné športovať zodpovedne. V lesoch nachádzame nesmierne množstvo plechoviek RedBullov, a to nie je dobré.

lesný odpad plechovky red bull

Prírodné živly

Mohla by byť príroda znečisťovateľom prírody? Ona samotná nie. Je iba nositeľom dôsledkov našich odpadov. Je dokázané, že dažde dokážu zaniesť plastové mikročastice aj stovky kilometrov ďaleko. Plast sa tak dostáva aj na miesta, o ktorých si myslíme, že sú nedotknuté ľuďmi. Taktiež rieky, či vietor dokážu unášať odpad aj stovky kilometrov ďaleko.

Ak sa štát alebo aj my, bežní ľudia zameriame na odstránení príčin znečistenia, je šanca na zmenu. Odpad by v prírode nemusel byť vôbec. Stačilo by málo – aby ľudia neboli ľahostajní voči prírode a planéte. Alebo žiadame tak veľa?

8 najväčších znečisťovateľov prírody na Slovensku

Fikcia vs realita: Ako sa lesy sa menia na odpadkové koše

Naša konzumná spoločnosť má veľa podôb. Na jednej strane vidíme krásne nové nablýskané produkty, ktoré nám ukazujú, aký úžasný život s nimi zažijeme. Na druhej strane je tu odvrátená stránka vecí. Buď skončia ako použité niekde na skládke alebo v horšom prípade skončia ako odpad v lese. V rámci projektu EKOISTA.SK sa venujeme práve čisteniu slovenských lesov a prírody, kde narážame na odvrátenú stránku produktov a konzumu. Na týchto fotografiách je vidieť, ako vyzerá produkt na začiatku svojej cesty a potom ako odpad v lese.

Ak sa chcete dozvedieť o Projekte Ekoista viac, navštívte našu stránku www.ekoista.sk  alebo náš Instagram @ekoista.sk. Prípadne náš projekt podporte nákupom v našom e-shope >>

Fikcia vs realita: Ako sa lesy sa menia na odpadkové koše

Príbehy našich šiat alebo čo je Slow fashion značky?

Stalo sa to už snáď každému z nás… Prišiel si už niekedy do nákupného centra a zrazu si si uvedomil, aké obrovské kvantum šiat sa nachádza vo všetkých obchodoch. Pri vstupe do obchodu svietil výrazný červený nápis”Zľava” alebo “Výpredaj”. Pri pohľade na visačku si človek okamžite uvedomil, že cena produktu je až banálne nízka.

Na jednej strane to môže byť pre niekoho príjemný pocit, že si dovolí kúpiť veľa vecí za málo peňazí, no na druhej strane by sa mal zamyslieť, prečo sú tieto produkty také lacné. Všetko má dve strany mince. Síce môžeme byť radi, že patríme k úspešným krajinám, ktoré nepociťujú biedu, ale na druhej strane je zaujímavé sledovať príbeh skrývajúci sa za tonami šiat.

Čo je Slow fashion značky?

slow fashion moda

Možno si pamätáš starých rodičov, ktorí neoplývali množstvom šiat. Ich oblečenie mohlo mať pokojne aj dvadsať rokov, ale stále vyzeralo takmer ako nové. O svoje oblečenie sa starali a nové kúsky, ak nejaké mali, si obliekali iba na výnimočné udalosti. Ich odev mal iba akúsi patinu alebo na nich bolo badať istý druh obnosenosti. Tento oldschool výzor pridával šatám a topánkam na hodnote. Dnes sú tieto kúsky najmodernejšie. Pamätám si, ako mi môj starý otec ukazoval topánky, čo mali pravdepodobne aj viac ako tridsať rokov a stále vyzerali ako tie dnešné po roku nosenia.

A tu je odpoveď na otázku, čo je slow fashion. Je to udržateľná móda, tvorená poctivou prácou z poctivých materiálov, pričom často ide o kúsky vytvorené v lokálnych podmienkach. Ak sa zamyslíš nad touto vetou, uvedomíš si, že človek si nepotrebuje každý mesiac kupovať stále nové oblečenie. Radšej si kúpim nový výrobok z kvalitných materiálov…

Aby takáto móda odolala aj dynamike doby, nemôže byť iba sezónna, ale musí byť aj nadčasová. Zvykli sme si, že každým rokom sa mení vzor alebo farba a skôr či neskôr sa tieto trendy vracajú a opakujú. Ak je niečo urobené kvalitne, pretrvá to takpovediac veky a človek si nebude lámať hlavu nad nejakými krátkodobými trendmi.

Upcycling

Ďalším termínom, ktorý súvisí s touto tematikou je upcycling. Ide o druhotné využívanie odpadových materiálov. Ak máš staré oblečenie v skrini, môžeš sa v ňom prehrabať, prestrihať a vytvoriť nové, zaujímavé kúsky. Nielen, že využiješ materiály, ktoré by inak skončili v koši, ale môžeš sa pohrať s vlastnou kreativitou. Niekedy je až prekvapujúce, koľko nápadov ľudia majú. Stačí si pozrieť portál handmade výrobkov Sashe.sk a môžeš obdivovať tvorivosť ľudí. Často si z handmade výrobkov nebudeš vedieť vybrať, lebo všetky kúsky vyzerajú úžasne.

Istou podkategóriou upcyclingu je aj nakupovanie v second handoch. Niekedy to pripomína lov na najlepšie a najoriginálnejšie kúsky. Nie je nezvyčajné, že sa tu vyskytujú značky, aké by v normálnych obchodoch stáli aj desaťnásobne viac.

Prečo sa venovať Slow fashion?

Slow fashion prináša hodnoty a ukazuje pozitívny vzor, ako by sme sa mali správať k nášmu oblečeniu. Je to cesta, ktorá môže byt zábavná, tvorivá a podporujúca lokálne značky z kvalitných materiálov. Každý by chcel predsa nosiť oblečenie s vlastným, originálnym príbehom, ktorým sa môžete pochváliť svojim známym. 🙂

Príbehy našich šiat alebo čo je Slow fashion značky?

8 malých vecí, ktoré robím pre ochranu prírody

Jednou z pálčivých tém posledného obdobia sa stala ochrana životného prostredia. Mnohým milovníkom prírody záleží na jej čistote a zdraví. Viete ako môžete aj malými zmenami vo svojom živote pomôcť zlepšiť jej podmienky? Začnite od seba a staňte sa ekoistom! 🙂

Veľmi dobre si uvedomujem, že začiatky ekologického života sú náročné. Na zero waste (nulový odpad) potrebuje človek veľké odhodlanie, sebazaprenie a celkovú zmenu životného štýlu. Priznám sa, že nie som úplne bez odpadu. Som len človek, ale do svojho osobného života som priniesla niekoľko pre mňa prelomových zmien, ktoré ma tešia a chcem sa s Vami o ne podeliť.

Začiatočníkom v ochrane životného prostredia moje body možno pomôžu a pokročilí ekoisti sa snáď utvrdia v tom, že to, čo robia, robia správne.

  1. Swapujem

    Som žena, a tak ako všetky iné predstaviteľky môjho rodu, sa rada pekne obliekam. Občas si rada doprajem do môjho šatníka nový kúsok, no čoraz častejšie vymieňam chodenie po obchodných centrách za swap. Niektorí sa možno budú pýtať, čo to swap vlastne je. Ide o slovo anglického významu a znamená vzájomná výmena oblečenia alebo iného tovaru, ktorá šetrí peňaženku a aj prírodu. Hovorí sa, že oblečenie, ktoré si neoblečieš viac ako rok, by si mal zo šatníka odstrániť. Vďaka swapu sa môžeš zbaviť kúsku, ktorý už nenosíš. Nájde si iného majiteľa, ktorého poteší a ty si môžeš tiež do svojho šatníka nájsť nový neokukaný kus oblečenia. Vďaka tomuto cyklu sa bude nosiť oblečenie dovtedy, kým sa skutočne nespotrebuje.

  2. Podporujem slow fashion 

    Súčasná doba je neuveriteľne rýchla. Všetci chceme všetko hneď a okamžite. Aj v mojom slovníku sa veľmi často objavuje slovo asap (čo najskôr ). Moji kolegovia by o tom vedeli rozprávať. 🙂 Naše životy sú také rýchle, že konzumujeme fast food – rýchle občerstvenie a obliekame si fast fashion – rýchlu módu z veľkých obchodných reťazcov, kde ide o kvantitu a nie o kvalitu. Slow fashion podporuje ale presný opak. Zameriava sa na zodpovedné správanie, kvalitu odevov a bojkotujú masovú produkciu oblečenia, ktoré si kúpiš a po niekoľkých mesiacoch ich vyhodíš do koša. Slow fashion podporuje lokálne módne značky, šikovných dizajnérov, ktorí používajú kvalitné látky a dávajú do svojich diel dušu a originalitu. Kvôli týmto kúskom musí človek síce siahnuť hlbšie do peňaženky, ale vždy sa nájde príležitosť raz za čas sa odmeniť a podporiť tak prácu talentovaných rúk.

  3. Používam látkové odlíčovacie tampóny 

    Aj ja som dlhé roky používala vatové odlíčovacie tampóny. Každý deň som použila minimálne štyri. Keď som ale objavila prateľné odlíčovacie tampóny, ktoré sú vyrobené z bambusového froté, neváhala som ani minutú a hneď som si ich kúpila. Výborne sajú a po použití ich namočím do teplej vody, pretriem žlčovým mydlom a potom dám prať do práčky na 60°C.

  4. Nepoužívam plastové sáčky

    Už si ani nepamätám ako dlho používam látkovú tašku. Vymenila som ju za plastovú ešte skôr ako sa o téme plastových sáčkov a tašiek začalo hovoriť. Svojou antiplastovou „politikou“ som nakazila aj svojich najbližších a poriadne som im tým liezla na nervy. Niekoľkí si ekologickú tašku kúpili a poctivo ju používajú alebo radšej nosia všetky nakúpené potraviny v ruksaku a nepoužívajú žiaden obal. Jednorazové plastové vrecko som vymenila za sieťové, ktoré nosím stále so sebou. Európsky parlament zakázal výrobu a používanie jednorázových plastových výrobkov. Od roku 2021 si tak potraviny nevložíte do plastového vrecka, nepoužijete na jedenie plastový príbor, svoj nápoj už nebudete sŕkať za pomoci plastovej slamky alebo nepoužijete tyčinky do uší.

  5. Využívam mestskú hromadnú dopravu

    Milujem šoférovanie auta. Dáva mi pocit voľnosti a slobody. Skracuje cestu a človek rýchlejšie vybaví všetko, čo potrebuje. Často ma ale zarážalo, keď som cestovala ráno do práce v MHD, že v autách sedí iba jeden človek. Aké by bolo praktické, keby boli autá plné alebo by ľudia vymenili počas jedného dňa auto za električku, bicykel, kolobežku, korčule alebo vlastné nohy. Mesto by bolo hneď priechodnejšie a bez ranných kolón. Keď raz za čas vymeníte auto za MHD, pomôžete tým nielen prírode a doprave, ale aj svojmu zdraviu. Nič nie je lepšie ako sa pred prácou ráno prejsť do práce, dupnúť do pedálov bicykla alebo dobiehať na električku.

  6. Nepotrebujem slamku 

    Aj vy si radi večer po práci vyjdete von do mesta a dáte si niečo chladené? Okrem vášho drinku alebo vyšťaveného džúsu dostanete často do pohára aj plastovú slamku. Na pitie ju naozaj nepotrebujete. Čašnícku vždy upozorním, že svoj nápoj si dám bez slamky. Ako reagujete vy? Ak bez nej nemôžete existovať, môžete si vybrať z veľkého množstva slamiek z iných materiálov. Vyrábajú sa z bambusu, nerezu alebo PLA (polylactic acid), teda polymliečnej kyseliny. Ide o biologicky rozložiteľný polyesterový výrobok z rastlinných materiálov.

  7. Nepoužívam plastové tyčinky do uší

    Klasické tyčinky do uší som vymenila za kompostovateľné tesne potom, ako som videla fotografiu Justina Hofmana, na ktorej je zobrazený morský koník držiaci vatovú tyčinku do uší. Fotografia poukazovala na obrovský environmentálny problém v oceánoch a ich znečistenie plastovým odpadom. Taliansko, ako prvá krajina EÚ zakázala výrobu a predaj plastových tyčiniek do uší. Podľa nedávno zverejnenej štúdie environmentálnej organizácie Legambiente sa za ostatných 5 rokov našlo na talianskych plážach viac ako 14-tisíc kusov plastových tyčiniek do uší. Aj Slovensko zakázalo predaj plastových tyčiniek. Tešíme sa na rok 2021. Plastové tyčinky môžete nahradiť kompostovateľným variantom z prírodných materiálov.

  8. Zbieram odpad

    Som milovník prírody. Nikdy nezanevriem na prechádzky po lese. Práve tu si najviac psychicky oddýchnem a načerpám energiu. Počas mojich prechádzok často narážam na odpad a neporiadok, ktorí po sebe zanechali iní „obdivovatelia“ prírody. Táto neohľaduplnosť ma vie nahnevať a rozosmútiť. Na prechádzky so sebou brávam vrece na odpadky a všetko, čo po ceste nájdem, zbieram. Mám dobrý pocit z toho, že svojim konaním pomáham prírode a tvorím šťastné lesy.

Ak sa vám páčia naše aktivity a chcete, aby v prírode bolo menej odpadkov, podporte nás tým, že nakúpite v našom e-shope >>  Spolu, dokážeme zmeniť našu budúcnosť.

8 malých vecí, ktoré robím pre ochranu prírody

Životné prostredie o milióny rokov

Niekedy je fantastické pozrieť sa na svet spred niekoľkých miliónov rokov. Myslíte, že je nemožné vidieť tak ďaleko do minulosti? Omyl je pravdou.

Geológia krajiny nám hovorí skutočný príbeh pohybu zeme, vznikanie pohorí, zbytky pradávneho lesa, čí kúsok dna mora. Celý príbeh sa odohráva v skamenenej podobe, lebo iba kamene a minerály odolajú času. Často krát sú to fascinujúce a nepredstaviteľné príbehy – zrýchlený sled miliónov rokov prehrávaných ako film.

Možno sa to zdá niekomu uletené, ale so životom a realitou, ktorá tu existovala pred miliónmi rokov sa stretávame dennodenne, v podstate vždy. Ropa, uhlie či zemný plyn, je svet spred miliónov rokov uväznený v tektonických doskách hlboko pod povrchom zeme či mora. Používame ho paradoxne ako palivo. Taktiež horniny ako vápenec, pieskovec či mramor, to všetko sú pozostatky pradávneho života a my ho môžeme vidieť na fasádach budov, na chodníkoch či premenené na úchvatné sochy.

Ako vyzeralo Slovensko pred miliónmi rokov?

Začneme územím, kde sa nachádzajú Vysoké Tatry. Konkrétne v ich západnej časti sa našlo desať stôp dinosaurov. Navyše sa vtedy oblasť nachádzala v prímorskej oblasti, čo nám len dokazuje, ako sa geologický obraz dokáže veľmi meniť v priebehu miliónov rokov. Toto územie bolo v inú geologickú epochu zasa štyri kilometre pod morskou hladinou.

Zaujímavé geologické stopy dávneho života nachádzame aj na juhu stredného Slovenska pri obci Príbelce v okrese Veľký Krtíš.  Je tu zachovaný prierez morského dna spred 16 miliónov rokov (ktorý vyzerá ako piesková kopa). Môžete si tu pokojne nazbierať žraločie zuby. Je to opäť dôkazom toho, že tu bolo morské dno, ktoré bolo domovom pána oceánov. Možno tu bola hojnosť rýb, čo ho sem prilákalo.

Podobných lokalík o dôkaze života spred miliónov rokov by sme na území Slovenska našli neúrekom.

Ekologická stopa človeka o milióny rokov

Často sa pýtam, ako bude vyzerať geologická epocha, v ktorej žilo ľudstvo. Bude to čas o 20 alebo 50 miliónov rokov. To, čo je teraz našou realitou sa opäť ocitne ukryté v geologických vrstvách Zeme, kde bude rozprávať náš príbeh. My tu už s najväčšou pravdepodobnosťou nebudeme, ale Zem tu bude stále. Možno tu bude niekto iný namiesto nás a natrafí na tenkú zvláštnu geologickú vrstvu. A bude ju nachádzať všade, po celej zemi. Odtlačky nášho sveta pretrvajú.

Proces sa bude opakovať. Čo bolo morským dnom, môže tvoriť vrchol 10 tisíc metrov vysokej hory a súčasné veľkomesto sa môže scvrknúť na niekoľko centimetrov hrubú vrstvu uväznenú v skale. Čo ostane? Možno nejaké kovové žily prepletené betónom, ktorý bude premenený na nový zvláštny druh minerálu, občasný odtlačok nejakej veci – vidličky či mince teraz už pevne odliate v kameni. Plasty v mori sa budú prelínať s pozostatkami morských živočíchov a budú tvoriť nový obraz morského dna. Otázka je, ako bude vyzerať napríklad elektroodpad či ako sa premení divoká skládka v lese, kde sa premieša s organickým materiálom. Aj tu v projekte Ekoista vidíme dôležité miesto ako sa starať o prírodu a kladieme dôraz na recykláciu odpadu, podporujeme eko výroby či bioplasty.

Sledujte projekt Ekoista na Facebooku, či Instagrame. Podporte nás tým, že nakúpite v e-shope Ekoista.sk a spolu budeme tvoriť lepšiu a krajšiu budúcnosť slovenskej prírody. Ak máte záujem o eko produkty, môžete navštíviť taktiež Festival udržateľnostiPomalo alebo pozrieť dokumenty na festivale Ekotopfilm. Stará tržnica v Bratislave často víta podobné aktivity a určite sa oplatí navštíviť ju.

 

Životné prostredie o milióny rokov

Pečniansky les – jeho lesk a bieda

Pečniansky les na okraji Bratislavy v blízkosti Dunaja je tak trochu unikát. Miestami hlboký lužný les a zároveň chránený prírodný areál, je čo by kameňom dohodil od centra mesta. Napriek tomu je pre mnohých tajomný a nepoznaný.

Rieka Dunaj rozdeľuje zvyšky starých lužných lesov v tejto oblasti na dve časti. Jedna leží v katastri Karlová Ves, druhá na území Petržalky. My sa budeme venovať tej druhej nazývanej aj Pečňa, či Pečniansky les. Na petržalskej strane ho na dve časti prerezáva diaľničný úsek napájajúci sa na most Lafranconi. Vznikli tak dve odlišné územia. K jednému sa dostanete z cesty smerom na hraničný priechod Berg. Druhé sa skrýva v mieste, kde sa končí areál Incheby a Nového mosta.

Les aj územie dostali svoje pomenovanie podľa kmeňa Pečenehov, ktorí tu pobývali okolo 12 storočia. Zaujímavosťou je, že šlo o kmene vo vojenskej službe Uhorska, ktoré slobodne vyznávali Islam. Kto by povedal, že v tom čase miesto dnešnej Petržalky obývali moslimovia! Územie zažilo aj boje počas napoleonských vojen v roku 1809 a v dvadsiatom storočí tu stála línia vojenských bunkrov.

Odpadkové tajomstvo

Pečniansky les patrí k mojím miestam v Bratislave. Vždy, keď som doň vstúpil, mal som pocit, že som sa ocitol na inom mieste, kdesi v prírode. Dôvod, prečo som sem chodil bol prostý – milujem beh v prírode a toto je najbližšie z môjho bytu v Petržalke.

Vždy ma tam vítal monitor z počítača, ktorý ležal pri ceste. Tisíce ľudí okolo neho prešlo a nikomu – ani jednému nenapadlo odpratať ho preč! Ba práve naopak, ešte sa to zhoršovalo. Po čase som videl, že ho niekto ešte viac rozbil a kúsky skla a elektronických súčiastok sa zarezali do mäkkej lesnej pôdy.  Tu vznikla myšlienky urobiť niečo pre toto územie, vrátiť mu to, čo mi dávalo. Aj takto by som opísal počiatky projektu Ekoista, ktorý má za cieľ čistiť slovenské lesy od odpadu.

Spočiatku bol predpoklad, že les vyčistíme pomerne jednoducho, veď stačí zobrať zopár vriec a odpad vynesieme. Avšak keď sme sa na to „pozreli zblízka“, ukázalo sa, že odpad, ktorý vidíme počas prechádzky lesom, je len špička ľadovca. Stačí, keď zídete od cesty a vidíte skoro na každom mieste niečo – kúsok postupne rozpadajúceho sa plastu, čo preniká čoraz hlbšie do lesnej pôdy, kovovú nádobu, čo sa zarezáva do zeme a postupne sa v nej drolí, či dokonca starú rýchlovarnú kanvicu, ktorá z nejakého podivného dôvodu skončila svoju púť hlboko v lese a bez nášho zásahu by tam ostala najbližšie storočia.

Spektrum odpadu sa ukázalo ako neuveriteľne pestré, povedal by som, že každé desaťročie tu zanechalo svoju nezmazateľnú stopu. Uvedomili sme si, že rozsah kontaminácie človekom je skoro nepredstaviteľný. Miestami sa mi zdalo, že nie sme v lese, ale na jednej veľkej divokej skládke.

Zloženie odpadu nemožno vystihnúť úplne, ale iba ukážkovo: zväčša plastové fľaše. Asi preto, lebo sem ľudia chodili na prechádzky alebo “do prírody” a niečo po sebe zanechali (aj vy cítite ten rozpor?) Našlo sa veľa plechoviek, často od piva alebo energetických nápojov, PET fľaše, rozpadajúci sa polystyrén, plastové obaly či cukríkov, sklenené fľaše, igelitové fľašky a vrecia, nosené oblečenie, vrcholom bolo nájdenie veľkej pneumatiky z nákladného auta či masívna plastová izolácia kábla. Taktiež na jednom odľahlom mieste sme našli kopu odpadu – divokú skládku.

Vecí bolo nakoniec veľa, že sme sa neuniesli. Čaká na preto veľa eko výletov, kým ako tak bude vidieť, že sa niečo zmenilo.

Ako môžete aj vy pomôcť našim lesom?

Ak sa vám páčia takéto aktivity, kúpte si výrobok v našom e-shope ekoista.sk a my budeme môcť vyčistiť ďalšie lesy, lúky či rieky na Slovensku.

 

Budúcnosť Pečnianskeho lesa

Popri kontaminácii odpadom hrozí chránenému areálu neďaleko Bratislavy veľa ďalších nebezpečenstiev. Mnohým developérom nedáva spávať. Chceli by premeniť tento lužný les na developerský projekt. Obávam sa, že je iba otázkou času, kedy toto výnimočné územie postihnú ďalšie tragédie. Rok 2015 ukázal, aké sú zámery s týmto územím. Neznáme občianske združenie Človek a strom sa pokúsilo zameniť 24 hektárov tohto územia za pozemky v Šiatorskej Bukovinke v okrese Lučenec. Hoci toto narazilo na odpor verejnosti a nie je isté, ako to celé dopadne. Jasná je iba jedna vec – územie Pečnianskeho lesa je pre mnohých veľmi lákavé sústo, o ktoré budú bojovať, kým sa na ňom poriadne nenabalia.

V novembri 2018 sme mali možnosť vidieť, ako jednoducho a bez mihnutia oka do tohto územia zasiahli Lesy Slovenskej republiky. Urobili tu rozsiahly výrub. Z niektorých husto zalesnených častí ostala iba holá pláň.

Je iba na nás, na ľuďoch, čo zanecháme z našej prírody pre budúcnosť. Momentálne to nevyzerá ružovo, ale kto vie, možno v nás zvíťazí láska k prírode namiesto lásky k vlastnému egu.

Ako zlepšiť životné prostredie?

Recyklácia plastov a odpadu všeobecne je veľmi dôležitá. Ideálne je žiť bez odpadu. Ale nerobme si ilúzie. Nie je to jednoduché, ale stačia aspoň malé veci. Existujú alternatívy – recyklácia, separácia či využiť zero waste obchody a mať rešpekt k životnému prostrediu.

Pečniansky les – jeho lesk a bieda